Som tu a predsa nie som
Čo teda vlastne som
Som myseľ a či telo
Neviem to vysvetliť aby to nebolelo
Moje bytie zdá sami zbytočné,
Každý deň iba boj o veci, no sú skutočné?
Nebyť tak
To zdá sa mi krásne
Necítiť tú bolesť
Keď bytosť chradne
Keď nevie ako ďalej
Stále cíti iba
Utrpenie, bolesť a beznádej
Keď snaží sa chytiť stebla
Nezraniť tých ktorých miluje
No mať pocit že sa nepodviedla
Nájsť mier a pokoj v duši
Zdá sa mi že nedokážem
Kto to tuší
Život pripadá mi stratený
Nemám východisko
To je iba v zemi
Vyslobodenie však neprichádza
A pomôcť si, to zdá sa
zrada
Zbabelý útek, rana do živého
Tým ktorých milujem to nesmiem spraviť
To už predsa nejde napraviť
Len ako ďalej
Tak stojí otázka
Tá cesta je v hmle
A ja sa iba tackám
Blúdim a hľadám
Samučičká bytosť
Celkom mimo sveta
Zavretá v sebe
V hlbokej studni
Na pokraji bytia.
trošku depresívne asi, ale vyjadruje to to čo teraz cítim, nemám silu ani sem písať
Ahoj Zuzko, včera jsme o tobě mluvily s mou přítelkyní Věrkou, a shodly jsme se na tom, že tvá situace opravdu není růžová...ba co víc, mohu-li to tak říci, je to skoro v prdeli. Ať se rozhodneš jakkoli, vždy se asi budeš nějakým způsobem trápit.
OdpovedaťOdstrániťJá se sice rozhodla pro přeměnu až v 58 letech, ale neměla jsem 5 leté dítě a byla jsem už dlouho rozvedena.
Stále ti držím pěsti, ale nevím, nevím.... pa, Niki